Jozef Mazan Akademický sochár
Pošta od žiačky Jozefa Mazana
31.10.2011 15:20
Dobrý deň,
Úplnou náhodou som natrafila na stránku majstra Jozefa Mazana a aj to vďaka príležitosti Sviatku všetkých svätých, pretože som chcela nájsť na nete, kde majstra pochovali, aby som mu išla zapáliť sviečku. Dosiaľ sa mi to žiaľ nepodarilo vypátrať.
Volám sa Daniela Boboková, za slobodna Pulišová. S majstrom som sa zoznámila v roku 1994, odkedy som sa stala jeho hlavným tovarišom. Dal mi aj umelecké meno Dany, pretože tvrdil že moje Daniela je strašne dlhé :) Takže počas štúdia na chemickej škole v Banskej Štiavnici som bola s majstrom v intenzívnom kontakte, a nielen počas štúdia, ale aj potom. Pomáhala som mu organizovať výstavy, robili sme spolu na plastikách (napr. reliéf Rubigalovci) , organizovali sme akcie pre deti, musela som s ním absolvovať maľovanie na Strunobraní J a veeľa veeľa iného. Ale to najdôležitejšie, nosiť mu jeho preslávený prútený košík, bez ktorého nešiel ani na krok. Absolvovala som s ním aj premiestňovanie ateliéru z Rubigalu na banícku školu, kde som sa pre zmenu priúčala reštaurátorstvu. Keď som sa ale v roku 1999 vydala a v roku 2003 odsťahovala do Bratislavy, moje návštevy v ateliéry sa značne obmedzili. Majstra som však aj s rodinou navštevovala, dokonca aj v domove dôchodcov na Drieňovej. Aj keď sa zo mňa nestala vytúžená sochárka ako som chcela a nepodarilo sa mi vyštudovať VŠVU, môžem povedať, že od majstra som sa veľmi veľa naučila a vytvarníctvu sa intenzívne venujem doteraz.
Ak budete mať záujem, môžem Vám dať k dispozícií pár fotografií z ateliéru.
S pozdravom
Daniela Boboková